Tàng Kinh Việt
Tàng Kinh Việt
Phạn tạng (Sanskrit Canon)abhisdhu.htmNguyên tác: Sanskrit

Pháp Tăng Thượng Hạnh (Ābhisamācārika-Dharma)

Văn bản Luật tạng (Vinaya) quy định về giới luật và đời sống tu tập của Tăng đoàn Phật giáo. Dữ liệu văn bản lấy từ kho GRETIL (Göttingen Register of Electronic Texts in Indian Languages).

Văn bản gốc(Sanskrit)

Trang 6 / 6 (50.000 ký tự/trang)
hañjantena
yathā sīhena vā vyāghreṇa vā unnadantena evaṃ bhañjayitavyaṃ / atha
dāni bhikṣusya prahāṇam upaviṣṭasya vijṛmbhikā āgacchati / na dāni
aṃgāni ṭaṭṭa-ṭaṭṭa nti(tti) (49a4) phoṭantena (J.223) mukhaṃ vivaritvā
jambhayitavyaṃ / vinodetavyā nilalāṭam vā parimarditavyaṃ / nāsā vā
parimarditavyā atha dāni na pāreti vinodayituṃ / saṃprajānaṃ mukhaṃ
pithitvā jambhayitavyaṃ / tathā karttavyaṃ yathānantarikaṃ śabdena na
vyāvahati / atha dāni bhikṣusya vijṛmbhikā puno puno āgacchati
nirddhāviya vijṛmbhitavyaṃ / prahāṇasya vā āmantriya gantavyaṃ, / (49a5)
nāpi kṣamati prahāṇam upaviṣṭakena maṭa-maṭāya aṅgāni bhañjituṃ, /
atha dāni bhikṣusya aṅgāni duḥkhāyanti / ekā tāva bāhā sukhākaṃ
prasārayitavyā yaṃ kālaṃ viśrānto bhavati / (II.p.71) tāṃ sanmiñjiya
dvitīyā sukhākaṃ prasārayitavyā / eko pādo sukhākaṃ prasārayitavyo /
taṃ sanmiñjiya dvitīyo sukhākaṃ prasārayitavyo / na kṣamati bhikṣuṇā
bhaktāgre vā ta(49a6)rpaṇāgre vā sāmāyikaṃ vā dharmmaśravaṇe vā
aṅgāni bha(ṃ)jantena vijṛmbhayituṃ / atha dāni bhikṣusya vijṛmbhikā
āgacchati / yadi cīvaracīrṇṇa(koṇa)kena mukhaṃ pidhiya sukhākaṃ
vijṛmbhitavyaṃ / atha dāni bhikṣusya vijṛmbhikā puno puno āgacchati /
yadi tāva bhaktāgre vā upaviṣṭako bhavati / anantarikasya pātraṃ datvā
gantavyaṃ / dharmmaśravaṇena vā upaviṣṭako bhavati /
dharmmaśravaṇasya āmantri(49a7)ya gantavyaṃ / nāpi kṣamati bhikṣuṇā
gocaraṃ vā praviśantena antaragharaṃ (J.224) (vā) praviṣṭena
maṭa-maṭāye aṅgāni bha(ṃ)jantena vijṛmbhituṃ / atha dāni bhikṣusya
bhūyo bhūyo vijṛmbhikā āgacchati cīvarakoṇena mukhaṃ pidhiya
saṃprajānena vijṛm[bhāyi]tavyaṃ / atha dāni bhikṣusya antaraghare vā
upaviṣṭasya puno puno vijṛmbhikā āgacchati / utthiya gantavyaṃ / na
kṣamati / upādhyāyācāryāṇāṃ vṛddhatarakānāṃ, (49b1) vā agrato
maṭa-maṭāye aṃgāni bhaṃjantena vijṛmbhituṃ / atha dāni bhikṣusya
vijṛmbhikā āgacchati / ekamataṃ gatvā evaṃ vijṛmbhitavyaṃ / na
pratipadyati // ābhisamācārikān dharmmān atikrāmati // * //
VII.10      Ms.49b1      (J. 224.9);       Ch. 513c26
bhagavān samyaksambuddho yadarthaṃ samudāgato tadartham
abhisambhāvayitvā śrāvastyāṃ viharati śāstā devānāñ ca manuṣyāṇāñ ca
satkṛto gurukṛto mānitaḥ pū(49b2)jitaḥ / (II.p.72) apacāyito
lābhāgrayaśograprāpto lābhī
cīvarapiṇḍapātaśayyāsanaglānapratyayabhaiṣajyapariṣkārāṇāṃ tat[ra] ca
anupaliptaḥ padmam iva jalena puṇyabhāgiyāṃ satvāṃ puṇyehi
niveśayamāno phalabhāgiyān satvāṃ phalehi pratiṣṭhāpayamāno
vāsanābhāgīyān satvāna vāsanāyām avasthāpayamāṇo amṛtam
analpakena devamanuṣyāṃ saṃvibhajanto prāṇikoṭī (J.225)
ni(49b3)yutaśatasahasrāṇi amṛtam anuprāpayanto
anavarāgrajātijarāmaraṇasaṃsārakāntāranarakavidurggān mahāprapātato
abhyuddharitvā kṣeme same śive sthale abhaye nirvvāṇe
pratiṣṭhāpayamāno āvarjayitvā
aṅga-magadha-mallī-varji-kāsi-kośala-kuru-pañcala-ceti-vatsa-matsa-śūrase
na-śivi-daśārṇṇa-aśvaki-avanti jñāne dṛṣṭaparākra(49b4)mo svayaṃbhū
divyehi vihārehi brāhmehi vihārehi āryehi vihārehi āniṃjyehi vihārehi
sātatyehi vihārehi buddho buddhavihārehi jino jinavihārehi / jānako
jānakavihārehi sarvvajño sarvvajñavihārehi cetovaśiparamapāramiprāptā
punar bbuddhā bhagavanto yehi yehi vihārehi ākāṃkṣanti tehi tehi
vihārehi viharanti /
te dā(49b5)ni āyuṣmanto ṣaḍvarggikāḥ / auddhatyābhiprāyeṇa
śvetamayena saktukāṃ kulmāsāṃ ca mardiyāṇaṃ ātape śoṣayanti / yaṃ
kālaṃ śuṣkā bhavanti / tato śvetamayena yeva khādanti / bilvāni
khādanti / svātakopanatāni phalāni khādanti / kalāpā(yaṃ vā)
satilapallavaṃ khādanti / yaṃ kālaṃ prahāṇasya jarjaro āhato bhavati / tato
prahāṇaśālāṃ gacchiya caturddiśaṃ (49b6) niṣīdanti / yaṃ kālaṃ
bhikṣusaṃgho upaviṣṭo bhavati / eko tāva pūtivātakarmmaṃ karoti aparo
gacchanti / aparo ḍhara- (II.p.73)ḍha(ra) nti(tti) / (J.226) aparo āha / sādhv
āyuṣmaṃ kiṃ etaṃ samvatsarikaṃ pratikarmmaṃ aṣṭaśatenāpi kho vātaṃ na
iccheyyā aho manojño śabdo anukūlaṃ karoti / ānantarikānāṃ
paddamuṣṭikāṃ jighrāpenti / āha / jighrāyuṣman aho mṛṣṭo gandho aho
sobhano ga(49b7)ndho yogācārān bhikṣūn śabdena vyāvahanti / etaṃ
prakaraṇaṃ bhikṣū bhagavato ārocayeṃsu / (J.226.19) bhagavān āha /
śabdāpayatha ṣaḍvarggikān // * // yāvad āma bhagavan
bhagavān āha / tena hi evaṃ vātakarmme pratipadyitavyaṃ / kin ti dāni
evaṃ vātakarmme pratipadyita(vya)ṃ / nāyaṃ kṣamati / (J.226.19) bhikṣuṇā
auddhatyābhi(J.227)prāyeṇa śvetamayena kulmāṣān vā śaktukān vā
mardiyāṇaṃ ātape śoṣayitvā śveta(50a1)mayena yeva khādituṃ / nāpi
kṣamati / bilvāni vā madanaphalāni vā tatkālakāni phalāni khādituṃ /
kalāyaṃ vā satilapallavaṃ vā // atha dāni bhikṣu piṇḍacāram
aṇṭhantoparapratibaddhāye jīvikāye śvetamayena kulmāṣān vā
śaktumardditakān labhati / vātakopakāni vā phalāni / kiñ cāpi khādeti /
anāpattiḥ / na kṣamati prahāṇam upaviṣṭena auddhatyābhiprāyeṇa vā
ḍhara-ḍha(50a2)rāye vāna(ta)karmma karttuḥ(ṃ,) / atha dāni bhikṣusya
prahāṇaśālāyām upaviṣṭasya vātakarmma āgaccati / na dāni osaritvā
indriyāni karttavyaṃ / atha dāni ārśavyādhiko bhavati / saṃprajāna ekaṃ
phiccakaṃ utkṣipiyāṇaṃ hastena vivaritvā vātakarmma (II.p.74) karttavyaṃ /
tathā karttavyaṃ yathā ananta(ri)kaṃ śabdena na vyāvahati / taṃ pi dāni na
kṣamati / yena vṛddhatarako tena piccakam u(50a3)tkṣipituṃ / atha khalu
yena navakatarako tena phiccakam utkṣipitavyaṃ / atha dāni vṛddhatarako
ca navakatarako ca ekasthāne ḍhukkakaṃ bhavati / nāyaṃ kṣamati
saṃghanavakena yena saṃghasthaviro tena phiccakaṃ utkṣipituṃ, / kiñ cāpi
yena vṛddhatarako tena phiccakaṃ utkṣipati / anāpattiḥ / (J.227.16) atha
dāni bhikṣu na pāreti saṃprajāna vātakarmma (50a4) karttuṃ, /
nirddhāviyāṇaṃ vātakarmma karttavyaṃ / atha dāni bhikṣusya puno puno
vātakarmma āgacchati / prahāṇasya āmant(r)iya gantavyaṃ / nāpi kṣamati
bhaktāgre (J.228) vā tarpaṇāgre vā auddhatyābhiprāyeṇa vātakarmma
karttuṃ, / atha khalu eka pi(phi)ccakaṃ utkṣipiya vātakarmma karttavyaṃ /
atha dāni bhikṣusya vātakarmma puno āgacchati anantarikasya pātraṃ
(50a5) datvā gantavyaṃ / nāpi kṣamati / dharmmaśravaṇe vā
sāmāyikāyām vā auddhatyābhiprāyeṇa vā phara-pharasya(rāya)
vātakarmma karttuṃ, / atha khalu ekaṃ phiccakaṃ utkṣipitvā vātakarmma
karttavyaḥ(ṃ) / atha dāni bhikṣusya (J.226.8) puno puno vātakarmma
āgacchati / (II.p.75) dharmmaśravaṇasya āmantriya gantavyaṃ / nāpi
kṣamati / upādhyāyaṃ vā ācāryam vā āmantrayitvā gantuṃ / nāpi (50a6)
kṣamati antaragharaṃ niṣaṇṇena auddhatyābhiprāyeṇa phara-pharāya
vātakarmma karttuṃ, / atha khalu ekaṃ phiccakaṃ u(t)kṣipitvā saṃprajānan
vātakarmma karttavyaṃ / atha dāni bhikṣusya puno puno vātakarmma
āgacchati / ekamantaṃ āgacchiya karttavyaṃ / nāpi kṣamati / upādhyāyasya
vā ācāryasya vā vṛddhatarakasya vā agrato auddhatyābhiprāyeṇa
pharapharāya vātakarmma karttuṃ, / atha (50a7) dāni bhikṣusya
vātakarmma āgacchati / ekamantaṃ gacchiya karttavyaṃ / nāpi dāni
kṣamati / anuvātaṃ karttuṃ, / mā gandhena vyāvaheyyā / apavātaṃ
karttavyaṃ / vātapathaṃ muñcitvā / (J.226.18) atha dāni bhikṣusya
sārddhe(rthe)na sārddhaṃ gacchantasya samudācāro bhavati / na dāni
sārthena agrato sthitvā vātakarmma karttavyaṃ / (J.228.6) atha dāni
ārśavyādhiko bhavati / hastena vivaritvā mārggato udvarttitvā saṃprajānaṃ
ka(50b1)rttavyaṃ / yathā sārthaṃ gandhena na vyāvaheyyā / vātapathaṃ
mocayitvā karttavyaṃ / evaṃ vātakarmme pratipadyitavyaṃ / na
pratipadyati // * // ābhisamācārikān dharmmān atikramati // * //
uddānaṃ
(evaṃ) pradīpe pratipadyitavyaṃ /
(evaṃ yaṣṭīyaṃ prātipadyitavyaṃ /)
(II.p.76) evaṃ geṇḍuke pratipadyitavyaṃ /
evaṃ niṣīdane pratipadyitavyaṃ /
evam upādhyā(nahā)ye pratipadyitavyaṃ /
evaṃ kāsitavyaṃ /
evaṃ kṣīvitavyaṃ / (J.229)
evaṃ kaṇḍūyitavyaṃ /
evaṃ jaṃbhāvayitavyaṃ / (50b2)
evaṃ vātakarmma pratipadyitavyaṃ /
(J.230) antaroddānaṃ
saṃghasthaviro ca śayyāsana kaṭhina āgantukā ca āraṇyakā nevāsikā ca
pradīpo ca saptavarggāḥ prakāśitāḥ // * //
ābhisamācārikāḥ samāptāḥ // * //
āryamahāsāṃghikānāṃ lokottaravādināṃ madhyuddeśa-pāṭhakānāṃ
pāṭheneti // * //
ye dharmmā hetuprabhavā
hetun teṣān tathāgato hy avadat /
teṣāñ ca (50b3) yo nirodha
evamvādī mahāśramaṇaḥ